VI. KAPITOLA VYBRANÉ PRÁVNE INŠTITÚTY (Úryvok)

Pracovná verzia textu

Pár slov úvodom

Priatelia, táto kapitola je, z laického pohľadu, určite tou najpraktickejšou, pretože sa zaoberá typizovanými situáciami, s ktorými sa stretávame pri šoférovaní. Sú tu popisované také záležitosti, ako dopravná nehoda, zadržanie vodičského preukazu, dopravné značky, rýchlosť, alkohol, autosedačky atď. Snažil som sa o úplnosť, teda o to, aby boli uvedené všetky najbežnejšie situácie. Mám zato, že s jej obsahom spokojní a dozviete sa veľa praktického. Kapitola je napísaná pomerne podrobne, pretože čím viac informácií o danej téme máte, tak tým lepšie sa môžete obhajovať. Snažil som sa ju napísať tak, aby bola komplexným zdrojom informácií, a preto sa v nej nepracuje iba so Zákonom o cestnej premávke (ZCP), ale aj s vyhláškami a nariadeniami. Verím, že túto kapitolu oceníte.

6.11. CHODNÍK – JEHO POUŽÍVANIE

Zákonná definícia chodníka znie nasledovne: „Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom“ [§ 2 ods. 2 písm. g) ZCP].

Používanie chodníka upravuje § 52 ZCP:

• Po chodníku sa chodí vpravo a vo všeobecnosti je používanie chodníka vyhradené pre chodcov a pre osoby jazdiace na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo na obdobnom športovom vybavení (tieto osoby nesmú ohroziť ani obmedziť ostatné osoby používajúce chodník).

• Cyklisti nesmú používať chodník s výnimkou cyklistov mladších 10 rokov (§ 55 ods. 1 ZCP). Cyklisti majú používať pravú krajnicu alebo pravý okraj vozovky.

• Osoba tlačiaca bicykel, alebo motocykle môže použiť chodník, avšak iba ak neohrozí ani neobmedzí chodcov.

• Osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa pohybuje pomocou ručného alebo motorového vozíka určeného pre ňu, nesmie pri používaní chodníka prekročiť rýchlosť chôdze.

• „Organizovaný útvar chodcov idúci najviac v dvojstupe smie ísť po chodníku, a to vpravo; pritom nemusí byť označený podľa odseku 2“ (§ 54 ods. 2 ZCP).

• „Vodič samovyvažovacieho vozidla smie jazdiť po pravej strane chodníka, cestičky pre chodcov alebo priechodu pre chodcov, len ak neohrozí a neobmedzí chodcov, pričom nesmie prekročiť rýchlosť chôdze“ (§ 55a ods. 2 ZCP).

Pokiaľ ide o ostaných účastníkov cestnej premávky, najmä o vodičov motorových vozidiel, tak tí vo všeobecnosti nesmú chodník používať. Použitie chodníka je však aj pre nich umožnené, a to v dvoch prípadoch (§ 52 ods. 1 ZCP):

1. Dopravná značka/dopravné zariadenie umožňuje vodičom motorových vozidiel používať chodník, pričom a nesmie ísť o státie v zóne s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia/státia alebo v zóne s plateným alebo regulovaným státím¹.

   IP 14a Parkovisko – parkovacie miesta s kolmým alebo šikmým státím na chodníku

   IP 14b Parkovisko – parkovacie miesta s pozdĺžnym státím na chodníku

   IP 15a Parkovisko – parkovacie miesta s kolmým alebo šikmým čiastočným státím na chodníku

   IP 15b Parkovisko – parkovacie miesta s pozdĺžnym čiastočným státím na chodníku

2. Ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, pričom a nesmie ísť o státie v zóne s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia/státia alebo v zóne s plateným alebo regulovaným státím.

IP 27a Zóna s plateným alebo regulovaným státím (vzor)

IP 27b Koniec zóny s plateným alebo regulovaným státím (vzor)

IP 24a Zóna s dopravným obmedzením (vzor)

IP 24b Koniec zóny s dopravným obmedzením (vzor)

Z uvedeného vyplýva, že chodník môžu používať aj vodiči motorových vozidiel, ale iba, ak sa chodník nenachádza v zónach, pričom musí isť, buď o také použitie chodníka, ktoré umožňuje dopravná značka (zariadenie), alebo o také použitie chodníka, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.

Vo všetkých ostatných prípadoch je použitie chodníka zakázané, a ak osoba nedodrží tento zákaz tak môže spáchať priestupok Zakázaného použitia chodníka (pozri Stop nezákonným pokutám – Osobitná časť– Hlava II.).

6.12. PNEUMATÍKY VOZIDLA

§ 5 (Kolesá, pneumatiky a protisklzové reťaze) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 464/2009 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej iba „vyhláška“); § 38 ZCP

6.12.1. DEZÉN

Minimálnu hĺbku dezénu pneumatiky stanovuje § 5 ods. 10 vyhlášky: „Pneumatiky nesmú mať na svojom vonkajšom obvode, napríklad v oblasti behúňa, bočnice a pätky, trhliny ani poškodenia, ktoré obnažujú kordovú kostru alebo ju narúšajú. Hĺbka hlavných drážok v stredovej časti povrchu dezénu pneumatiky, ktorý pokrýva približne tri štvrtiny šírky povrchu dezénu jazdnej plochy pneumatiky, nesmie byť menej ako

1. 1 mm na vozidlách kategórie L1e,

2. 1,6 mm na vozidlách ostatných kategórií a 3 mm v prípadoch, keď osobitný predpis pre vozidlá kategórie M a N ustanovuje povinnosť použiť v cestnej premávke vozidlo vybavené zimnými pneumatikami.“

Ak pneumatiky vozidla nemajú v stredovej časti povrchu pneumatiky minimálnu hĺbku dezénu, vozidlo je technicky nespôsobilé (čo je dôvodom pre zadržanie technického preukazu). Naopak, ak pneumatika nemá predpísanú hĺbku dezénu v inej časti, ako stredovej (napr. na bočnici), je technicky spôsobilé (pozri VIII. Kapitola – 8.4. Logická metóda výkladu – argument a contrario). V tomto prípade spĺňa technické požiadavky ustanovené vyhláškou, a preto nie je možné zadržať technický preukaz².

Pokiaľ ide o o kontrolovanie hĺbky dezénu, tak kontrola sa musí vykonávať meračom hĺbky dezénu (technickým prostriedkom), ak má jej výsledok byť použiteľný pre právne účely (a to predovšetkým pre účel zadržania technického preukazu). Policajt nemôže merať hĺbku dezénu „od oka“, prstom a pod. Pre právne účely musí byť jasne preukázané, že hĺbka dezénu v stredovej časti pneumatiky nedosahuje stanovenú minimálnu hĺbku, a to dokáže jedine merač hĺbky dezénu. Ak teda policajt nemá, na mieste cestnej kontroly, merač hĺbky dezénu, tak nemôže zadržať technický preukaz³. Toto je potrebné zdôrazniť.

Zákonom stanovená minimálna hĺbka dezénu je však iba absolútnym bezpečnostným minimom, a to je dôležité si uvedomiť. Odborníci sa zhodujú na tom, že minimálna hĺbka dezénu má byť vyššia, a to v prípade letných pneumatík 3 mm a zimných 4 mm. Nedostatočná hĺbka dezénu zvyšuje riziko šmyku, aquaplanningu a zvyšuje brzdnú dráhu⁴.

6.12.2. ZIMNÉ PNEUMATIKY A SNEHOVÉ REŤAZE

Zákon o cestnej premávke stanovuje povinnosť používať zimné pneumatiky nasledovne:

• V prípade vozidiel kategórie⁵ M1 (osobné vozidlá) a N1 (vozidlá na prepravu nákladu s hmotnosťou do 3500 kg) sa musia použiť vtedy, ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza (§ 38 ods.1). Zároveň však platí, že sa musia použiť, ak, ak vzhľadom na ročné obdobie možno predpokladať, že na trase, ktorou bude vodič s motorovým vozidlom prechádzať, sa bude na vozovke nachádzať súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza (§ 38 ods. 4). Všetky nápravy vozidla musia byť vybavené zimnými pneumatikami s označením „M+S“, „M.S“ alebo „M&S“ alebo horským symbolom.

• V prípade vozidiel kategórie M2⁶, M3⁷, N2⁸ a N3⁹ platí to isté, čo je uvedené v predošlom bode, s tým rozdielom, že zimné pneumatiky sa musia použiť v čase od 15. novembra do 31. marca, avšak postačí, ak je nimi vybavená aspoň jedna z hnacích náprav.

Povinnosť používať zimné pneumatiky neplatí v prípade núdzového dojazdu (ak je na náprave namontovaná náhradná pneumatika alebo pneumatika na núdzový dojazd), a ďalej pre terénne motorové vozidlo a pre motorové vozidlo používané v obci v súvislosti s plnením úloh na základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu (§ 38 ods. 2).

Pokiaľ ide o reťaze, tak vyhláška sa nimi zaoberá v § 5 ods. 19: „Protisklzové reťaze alebo iné rovnocenné zariadenia znamenajú zariadenie na zlepšenie prenosu hnacích síl a smerovej stability, ktoré sú znížené snehom alebo ľadom nachádzajúcim sa medzi kolesom a povrchom pozemnej komunikácie. Protisklzové reťaze alebo iné rovnocenné zariadenia sa môžu použiť iba na vozidlách s rozmermi pneumatík uvedenými v návode na použitie a podľa podmienok určených výrobcom vozidla. Protisklzové reťaze alebo iné rovnocenné zariadenia nesmú byť poškodené do takej miery, aby bola ovplyvnená ich funkčnosť na vozidle. Protisklzové reťaze alebo iné rovnocenné zariadenia sa smú používať len na úsekoch, kde je pozemná komunikácia pokrytá dostatočnou vrstvou snehu alebo ľadu.“¹⁰

6.12.3. OSTATNÉ ZÁLEŽITOSTI

V súvislosti s pneumatikami je vhodné pripomenúť zopár všeobecných povinností¹¹:

• „Na vozidle sa smú používať len typovo schválené alebo homologizované pneumatiky určené výrobcom vozidla v súlade s určením výrobcu pneumatík, ktoré sú zapísané v osvedčení o evidencii časti II alebo v technickom osvedčení vozidla.“ (§ 5 ods. 1 vyhlášky).

• „Na vozidle nesmú byť, okrem núdzového dojazdu a v prípade motocyklov s postranným vozíkom kategórie L4e, súčasne použité pneumatiky rôznych rozmerov a konštrukcií, ak pri schválení nebolo určené inak. Na rovnakej náprave musia byť použité iba zhodné pneumatiky. Konštrukciou pneumatiky sa rozumie konštrukcia diagonálna (BIAS-PLY), radiálna (PLY) a zmiešaná (BIAS BELTED). Zhodnou pneumatikou sa rozumie pneumatika s rovnakým rozmerom, konštrukciou, kategóriou použitia, názvom výrobcu, obchodnou značkou, indexom nosnosti, kategóriou rýchlosti a prierezom.“ (§ 5 ods. 5 vyhlášky – bez poslednej vety).

• „Ak sa pre náhradné koleso použije pneumatika pre normálne použitie, musí byť rovnakej veľkosti ako pneumatiky namontované na vozidle, nahustené najmenej na tlak zodpovedajúci najväčšiemu predpísanému husteniu pneumatík na vozidle. Koleso s pneumatikou na dočasné použitie a pneumatikou na núdzový dojazd možno použiť len na vozidlách kategórie M1 a N1, pričom uvedené pneumatiky musia byť homologizované podľa predpisu EHK č. 64.“ (§ 5 ods. 12 vyhlášky).

Následkom porušenia týchto povinností je technická nespôsobilosť vozidla, čo je dôvodom pre zadržanie technického preukazu (pozri vyššie – 6.3. Zadržanie osvedčenia o evidencií, tabuliek s evidenčným číslom vozidla).

6.13. PREPRAVA DETÍ VO VOZIDLE – AUTOSEDAČKY

Nariadenie vlády č. 554/2006 Z.z o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií (ďalej iba „nariadenie“); § 8 a 45 ZCP

Za prepravu detí (za dodržanie zákona) je vo všeobecnosti zodpovedná osoba, ktorá ich sprevádza, až potom vodič (prípadne ním poverená osoba)¹². Povinnosť používať bezpečnostný pás je upravená v § 8 ZCP.

Nariadenie v § 4 ods. 1 stanovuje, že dieťa s telesnou výškou menšou ako 150 cm¹³ musí byť pri preprave vo vozidle, vybavenom bezpečnostným systémom¹⁴, upínané schváleným detským zadržiavacím zariadením (autosedačku/podsedák), príslušným pre jeho hmotnostnú kategóriu: „Detské zadržiavacie zariadenia sa členia podľa hmotnosti dieťaťa do týchto skupín:

1. skupina 0 pre deti s hmotnosťou do 10 kg,

2. skupina 0+ pre deti s hmotnosťou do 13 kg,

3. skupina I pre deti s hmotnosťou od 9 do 18 kg,

4. skupina II pre deti s hmotnosťou od 15 do 25 kg,

5. skupina III pre deti s hmotnosťou od 22 do 36 kg.“Používanie autosedačky: Autosedačka/podsedák musí byť osadená (používaná) podľa návodu na použitie (§ 4 ods. 5 nariadenia). Pri používaní autosedačky na prednom sedadle vozidla, proti smeru jazdy, sa musí vypnúť čelný airbag, ktorý chráni spolujazdca (§ 4 ods. 3 nariadenia¹⁵). Ak by nebol vypnutý, tak pri dopravnej nehode by došlo k nárazu airbagu do autosedačky, jej poškodeniu a následnému zraneniu dieťaťa.

Preprava dieťaťa na prednom sedadle: Na prednom sedadle môže byť prepravované dieťa s výškou menšou ako 150 cm, iba v príslušnej autosedačke/podsedák. Toto dieťa teda nemôže byť prevážané na prednom sedadle tak, že je zapásané bezpečnostným pásom (tento záver vyplýva z § 4 ods. 1 nariadenia, pretože výslovne nezakazuje prepravu dieťaťa v autosedačke na prednom sedadle).

Preprava troch detí vo vozidle: „Vo vozidlách kategórie M1 a N1¹⁶, v ktorých sú umiestnené dve detské zadržiavacie zariadenia na zadných sedadlách a v ktorých nedostatok priestoru bráni umiestneniu tretieho detského zadržiavacieho zariadenia, možno dieťa vo veku tri a viac rokov a s telesnou výškou menšou ako 150 cm pripútať bezpečnostným pásom.“ (§ 7 ods. 2 nariadenia). Tretie dieťa sa teda usadí do stredu na zadné sedadlá, medzi dve autosedačky, a pripúta sa bezpečnostným pásom. Preprava tretieho dieťaťa na prednom sedadle je zakázaná (§ 7 ods. 4 nariadenia). Na prednom sedadle je však možné prepravovať dieťa, ak je usadené v autosedačke/podsedáku (pozri vyššie).

Preprava dieťaťa v obci bez autosedačky: „Ak vozidlá kategórie M1 a N1 nie sú vybavené detským zadržiavacím zariadením alebo je týchto zariadení vo vozidle nedostatočný počet, možno dieťa vo veku tri a viac rokov pri preprave v obci pripútať na zadnom sedadle vozidla bezpečnostným pásom, ktorým je vozidlo vybavené.“ (§ 7 ods. 3 nariadenia)¹⁷.

Preprava dieťaťa vo vozidle nevybavenom bezpečnostným systémom: Nakoniec je potrebné uviesť znenie bizarného¹⁸ § 4 ods. 2 nariadenia: „Na sedadle vozidla, ktoré nie je vybavené bezpečnostným systémom [rozumej tak, že sedadlo nie je vybavené ani bezpečnostným pásom, ani autosedačkou/podsedákom – § 2 písm. c) nariadenia], sa nesmú prepravovať

a) deti do veku troch rokov,

b) na prednom sedadle deti vo veku troch rokov a viac s telesnou výškou menšou ako 150 cm“.

Tvorca tohto ustanovenia pravdepodobne chcel povedať to, že deti do troch rokov sa nesmú na takýchto sedadlách prevážať vôbec. Deti vo veku troch rokov a viac, ktoré majú telesnú výšku menšiu, ako 150 cm, sa môžu na takýchto sedadlách prevážať, avšak nesmie ísť o predné sedadlo.

6.14. VODIČ VOZIDLA – DOKEDY JE OSOBA VODIČOM?

§ 2, § 4 a § 69 ZCP

Na prvý pohľad veľmi banálna záležitosť. V praxi sa však stretávame s otázkou, dokedy je policajt oprávnený používať svoje oprávnenia voči vodičovi vozidla, a dokedy je osoba povinná