III. KAPITOLA ZODPOVEDNOSŤ ZA PRIESTUPOK (Úryvok)

Pracovná verzia textu

Pár slov úvodom

Priatelia, ak chcete skutočne pochopiť, o čom sú priestupky, tak táto kapitola je absolútnym základom. Hneď na úvod vám  poviem, že táto kapitola nie je jednoduchá. Ide v nej o teóriu trestného práva, teda o to, ako vzniká trestná zodpovednosť, teda aké podmienky musia byť splnené nato, aby bol spáchaný priestupok alebo trestný čin. Čo je však pozitívom? Pozitívom je to, že trestné právo má v sebe poriadny kus logiky, takže sa ľahko chápe. Ďalším pozitívom je to, že som sa snažil spraviť všetko preto, aby bola teória vysvetlená na takých príkladoch a tak podrobne, že to jednoducho musíte pochopiť. Pri tých najdôležitejších častiach sú uvedené tri príklady, ktoré sú podrobne rozobrané. Osobne, keď som prvý krát zistil to, že ako je nastavená trestná zodpovednosť, teda to že, ako to celé funguje, tak som ostal ohromený. Právny laik má určite veľmi skreslenú predstavu o týchto veciach a všetko vidí strašne jednoducho. Trestné právo je tu však už tisícročia, a na vytvorení jeho modernej podoby sa podieľali osobnosti svetového významu, ktoré mali obrovské intelektuálne kapacity. Práve kvôli nim je trestné právo logické, rozumné a do posledného detailu prepracované. Pokiaľ ide o obsah, tak v tejto kapitole sú podrobne popísané a vysvetlené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti za priestupok (trestnej zodpovednosti). Veľmi dôležitou časťou je časť 3.4.3., v ktorej vysvetľujem koncept spoločenskej škodlivosti. Chcem, aby ste spoločenskú škodlivosť pochopili dokonale. Prečo tak dbám na spoločenskú škodlivosť? Dôvod je úplne jednoduchý. Spoločenská škodlivosť priestupku je jednoducho podmienkou, s ktorou dokážete veľmi dobre pracovať v praxi pri svojej obhajobe. Inak povedané, na spoločenskú (ne)škodlivosť dopravného priestupku, budete v praxi najčastejšie poukazovať, pričom máte reálnu šancu uspieť. Po prečítaní tejto časti už budete vedieť a rozumieť tomu, že prečo formálne porušenie zákona nie je priestupkom. Ďalšou zaujímavou a praktickou časťou je časť 3.7., ktorá sa zaoberá okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť, konkrétne nutnou obranou, krajnou núdzou a oprávneným výkonom práva. Snažil som sa to napísať tak, aby ste vedeli, ako ich môžete použiť v praxi, pri šoférovaní. Poslednou časťou tejto kapitoly je podkapitola 3.8 s názvom Zhrnutie a komplexné rozobratie skutkovej podstaty vybraného dopravného priestupku. Táto podkapitola popisuje celú teóriu zodpovednosti za priestupok na jednoduchom príklade. Možno nebudete všetkému úplne rozumieť. Hlavné však je že, si budete vedieť lepšie predstaviť konkrétne spojitosti, medzi jednotlivými teoretickými časťami, a tým získate komplexní obraz na túto tému.

3.7.2. KRAJNÁ NÚDZA

Priestupkový zákon poskytuje v § 2 ods. 2 písm. b) nasledujúcu definíciu nutnej obrany: „Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“

Nato, aby osoba mohla konať v krajnej núdzi musí splniť štyri prísne zákonné podmienky:

1. Osoba musí odvracať nebezpečenstvo priamo hroziace chránenému záujmu (podmienka existencie bezprostredného nebezpečenstva). Nebezpečenstvo je stav kedy hrozí alebo trvá porucha. To znamená, že z daných okolností:

• Je jasné, že porucha bezprostredne nastane, ak nebude odvrátená. Napr. na osobu sa rúti zviera a je jasné, že v momente, kedy sa k nej dostane, tak na ňu zaútočí.

• Je vecou náhody, že či porucha nastane, pretože sú skoro všetky podmienky pre jej vznik splnené a naplnenie ostatných je závislé na náhode. Napr. zle zabrzdené vozidlo sa rúti na detské ihrisko a je vecou náhody, že či zrazí hrajúce sa dieťa (pretože deti sa mu môžu vyhnúť, zrážke môže zabrániť matka atď.).

• Porucha už trvá. Napr. dom už horí a je jasné, že ak sa nezačne hasiť, tak dom zhorí celý (v tomto prípade sa zabraňuje vzniku ťažšieho následku  horšej poruche).

Pojem nebezpečenstvo je veľmi široký. Nebezpečenstvo je čokoľvek, čo dáva príčinu pre vznik poruchy. Príčiny vzniku nebezpečenstva sú rôznorodé. Môžu to byť príčiny prírodného a technického charakteru (povodeň, požiar, skrat, nezabrzdené vozidlo), teda nezávislé na konaní človeka, príčiny vyvolané ľudskou činnosťou (zranenie spôsobené vodičom pri dopravnej nehode) a príčiny spočívajúce v činnosti zvierat (útok divokej zvery, splašené zviera). Pre použitie krajnej núdze je potrebné také nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje/porušuje chránený záujem (pozri vyššie  3.5.1. Objekt). Nebezpečenstvo musí bezprostredne hroziť alebo už trvať. Ak teda nebezpečenstvo priamo nehrozí alebo netrvá, tak nie je splnená podmienka pre použitie krajnej núdze.

2. Osoba musí odvracať nebezpečenstvo primerane (podmienka primeranosti). To znamená, že pri odvracaní nebezpečenstva sa nesmú použiť také prostriedky, ktoré by vo výsledku spôsobili rovnaký alebo ťažší následok, ako hrozil pôvodným nebezpečenstvom (rovnakú alebo ťažšiu poruchu). Ak by sa tak stalo, krajná núdza by fakticky nemala zmysel, pretože výsledok by bol rovnaký (horší). Jej účelom je zabrániť ťažkému následku za cenu spôsobenia menej závažného následku. Ak by teda následok bol rovnako závažný alebo dokonca závažnejší, nebola by splnená podmienka primeranosti a nešlo by o krajnú núdzu. Avšak v tomto prípade, musí mať osoba vedomosť o tom, že svojím konaním spôsobí rovnaký alebo závažnejší následok (musí jej to byť jasné). Ak by túto vedomosť nemala, tak podmienka primeranosti je dodržaná. Pri krajnej núdzi sa musí vyslovene zisťovať, ako videl danú situáciu ten, ktorý sa rozhodol odvrátiť nebezpečenstvo. Musí sa zistiť jeho subjektívne presvedčenie. Preto je posudzovanie primeranosti úplne závislé od konkrétnych okolností. Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že je potrebné posudzovať intenzitu ohrozenia: „Napríklad ľahké zranenie alebo krátke obmedzenie osobnej slobody, ktorým sa odvracia spôsobenie škody veľkého rozsahu na majetku, môže byť v konkrétnom prípade následkom menej alebo rovnako závažným ako ktorý hrozil, aj keď zdravie a sloboda stoja inak v poradí chránených záujmov vyššie ako majetok. Pre záchranu veľkých majetkových hodnôt sa môže riskovať aj menšie poranenie“¹. Posudzovanie teda nesmie byť formálne, mechanické, teda také, že ak sa zistí obetovanie hierarchicky vyššie postaveného záujmu, tak automaticky nie je splnená podmienka primeranosti. Podmienka primeranosti sa musí posúdiť materiálne, teda musí sa posúdiť, čo reálne hrozilo, a čo bolo reálne obetované.

3. Osoba nemá inú možnosť ako odvrátiť nebezpečenstvo (podmienka subsidiarity). To znamená, že nesmie existovať žiadny iný priaznivejší spôsob odvrátenia nebezpečenstva. Osoba nesmie mať k dispozícií žiadny iný spôsob, ako odvrátiť nebezpečenstvo a preto musí využiť len taký spôsob, ktorý poruší iný chránený záujem. Z toho vyplýva, že pokiaľ by existoval priaznivejší spôsob odvrátenia nebezpečenstva, tak ho osoba musí využiť. Nie je podstatné, že tento spôsob by bol napríklad drahší alebo náročnejší. Ak nedodrží túto podmienku nepôjde o krajnú núdzu.

4. Osoba nemá povinnosť znášať nebezpečenstvo (podmienka povinnosti znášať). Osoba, ktorej hrozí nebezpečenstvo, nesmie mať povinnosť toto nebezpečenstvo znášať. Podobne ako pri nutnej obrane, sú situácie, kedy musí osoba znášať nebezpečenstvo. Táto povinnosť môže plynúť zo zákona, z rozhodnutia alebo zo zmluvy. V tomto prípade teda nemôže použiť inštitút krajnej núdze a musí zniesť nebezpečenstvo. Zákon ani nedovoľuje takejto osobe pomôcť v núdzi. Napr. policajt, vojak, hasič musí určité druhy nebezpečenstva za určitých okolností znášať, pretože to plynie z povahy jeho povolania.

Okolnosti, za ktorých je možné konať v krajnej núdzi, sa vyznačujú tým, že v záujme ochrany dôležitejšieho chráneného záujmu musí byť porušený iný, menej dôležitý chránený záujem. Dochádza teda k obetovaniu jedného záujmu z dôvodu zachovania iného, dôležitejšieho záujmu. Napr. typicky ide o situácie, kedy osoba konajúca v krajnej núdzi chráni život alebo zdravie, ale pritom porušuje záujem na ochrane majetku. Ochránený záujem musí byť vo všeobecnosti hierarchicky vyššie, ako porušovaný záujem, pričom však treba posudzovať intenzitu ohrozenia.

Konať v krajnej núdzi môže každý (rovnako ako pri nutnej obrane) teda aj ten, ktorý nie je priamo ohrozený nebezpečenstvom. Ak osoba koná v krajnej núdzi, tak je zakázané voči nej použiť nutnú obranu alebo krajnú núdzu (ide o oprávnený výkon práva). Rovnako, ako v prípade nutnej obrany, ani krajnú núdzu nie je možné použiť proti oprávnenému výkonu práva.

Ak by osoba konajúca v krajnej núdzi nedodržala niektorú z týchto 4 zákonných podmienok, tak ide o vybočenie z medzí krajnej núdze (exces z krajnej núdze).

• Nedodržanie podmienky existencie bezprostredného nebezpečenstva: osoba odvracala nebezpečenstvo v čase, kedy už bezprostredne nehrozilo/netrvalo (tzv. extenzívny exces).

• Nedodržanie podmienky primeranosti: osoba odvracala nebezpečenstvo takým spôsobom, že spôsobila buď rovnako závažný, alebo dokonca ešte závažnejší následok, ako prvotne hrozil, pričom súčasne vedela, že svojím konaním ho spôsobí (tzv. intenzívny exces).

• Nedodržanie podmienky subsidiarity: osoba mala možnosť odvrátiť nebezpečenstvo inak, miernejšie.

• Nedodržanie podmienky povinnosť znášať: osoba mala povinnosť nebezpečenstvo znášať.

Príklady na krajnú núdzu v oblasti dopravných priestupkov:

1. Vodič, ktorý vykonáva uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo sa zúčastní rodinnej oslavy na odľahlej horskej chate. Pretože je abstinent nepije alkohol. Ostatní účastníci (vodiči) pijú alkohol. V priebehu oslavy jeden účastník dostane infarkt. Z okolností je jasné, že príjazd sanitky by trval minimálne 40 minút, z čoho vyplýva, že život a zdravie účastníka s infarktom je vážne ohrozený. Z tohto dôvodu je nutné, aby bol urýchlene prevezený do nemocnice. Vzhľadom nato, že ostatní účastníci oslavy sú osoby, ktoré pili alkohol, nemôže nikto iný, ako vodič so zákazom činnosti odviesť účastníka s infarktom do nemocnice. Ten sa rozhodol ho tam odviesť.

1. • Ochraňovaný záujem je záujem na ochrane života a zdravia (najvyšší objekt).

   • Obetovaným záujmom je záujem na výkone trestu zákazu činnosti.

   • Obetovaný záujem je zjavne nižšie hierarchický postavený.

   • Nebezpečenstvo vážnej poruchy života a zdravia priamo hrozí a nastane, ak nebude odvrátené.

   • Použitý spôsob odvrátenia nebezpečenstva je primeraný oproti následku, ktorý hrozí, že nastane. Záujem na ochrane života a zdravia za daných okolností preváži nad záujmom na výkone trestu zákazu činnosti, ktorý sa obetuje.

   • Nebezpečenstvo nie je možné inak odvrátiť, pretože na oslave sú iba osoby pod vplyvom alkoholu.

   • Účastník s infarktom nemá povinnosť nebezpečenstvo znášať;

   • Vodič so zákazom činnosti teda nekoná protiprávne. Jeho konanie nie je trestné a ani spoločensky škodlivé, práve naopak.

   • Vodič by za normálnych okolností konal protiprávne (ak by nedodržal zákaz činnosti).

   • Vodič nemôže použiť krajnú núdzu, ak by sa chcel odviesť naspäť na chatu, pretože nie sú naplnené zákonné podmienky (neexistuje nebezpečenstvo).

2. Vodičovi motorového vozidla jazdiacemu v obci povolenou rýchlosťou nečakane vbehne do cesty malé dieťa/chodec. Má dve možnosti, buď ho zrazí, alebo stočí volant do strany a havaruje do zaparkovaného vozidla, čím dôjde k dopravnej nehode so škodou na majetku. Vodič sa pod vplyvom týchto okolností rozhodol stočiť volant a havarovať do stojaceho vozidla.

1. • Ochraňovaný záujem je záujem na ochrane života a zdravia (najvyšší objekt).

   • Obetovaný záujem je záujem na ochrane majetku.

   • Obetovaný záujem je zjavne nižšie hierarchický postavený.

   • Nebezpečenstvo vážnej poruchy života a zdravia priamo hrozí a nastane, ak nebude odvrátené.

   • Použitý spôsob odvrátenia nebezpečenstva je primeraný oproti následku, ktorý hrozí, že nastane. Záujem na ochrane života a zdravia za daných okolností preváži nad záujmom na ochrane majetku, ktorý sa obetuje.

   • Nebezpečenstvo nie je možné inak odvrátiť, pretože vodič nemá inú možnosť, iba naraziť do zaparkovaného vozidla.

   • Dieťa/chodec nemá povinnosť nebezpečenstvo znášať.

   • Vodič nekoná protiprávne (jeho konanie nie je trestné a ani spoločensky škodlivé). Za normálnych okolností konal protiprávne (ak by havaroval do automobilu).

   • V tomto prípade však musí byť dokázané, že dieťa/chodec mu nečakane vbehol do cesty (ak je schopný tak by si mal zabezpečiť kontakt na očitých svedkov a pod.).

3. Vodič motorové vozidla vezie svoju manželku (osobu blízku) v priamom a akútnom ohrození života (napr. silné krvácanie, otrava, bezvedomie a pod.) do nemocnice. Z okolností je jasné, že akékoľvek zdržanie môže viesť k smrti, alebo trvalým a ťažkým zdravotným následkom manželky (dojazd sanitky je najskôr 10min + 10min do nemocnice). Vodič nečaká na sanitku a ide rovno do nemocnice, pretože vie, že dôjde k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti podstatne rýchlejšie. Cestná premávka nie je hustá (nejde o dopravnú špičku), je miernejšia (alebo žiadna). Vodič prekračuje maximálnu povolenú rýchlosť na prehľadných a bezpečných úsekoch cesty, pričom ostatných účastníkov sa nenachádza v okolí veľa (alebo tam vôbec nie sú). Vodič dbá nato, aby nebol jeho jazdou nikto ohrozovaný (jazdí obozretne).

• Argumentácia je znovu taká istá ako pri predchádzajúcich dvoch príkladoch.

• V tomto prípade však stojí oproti sebe záujem na ochrane života a záujem na bezpečnosti cestnej premávky (čo je súhrnný záujem, ktorý v sebe združuje záujem na ochrane života, zdravia a majetku účastníkov cestnej premávky). Tieto záujmy stoja na rovnakej úrovni. Pri posudzovaní krajnej núdze je však potrebné posudzovať intenzitu ohrozenia chráneného záujmu. V tomto prípade je záujem na ochrane života manželky vodiča ohrozený v tej najvyššej intenzite, pretože jej ide o život. Obetovaný záujem, napriek tomu, že je na rovnakej úrovni, je ohrozený v oveľa menšej intenzite. Z tohto dôvodu je podmienka primeranosti odvracania nebezpečenstva splnená².

Z judikatúry:

Ku krajnej núdzi: „Uviedol, že pri krajnej núdzi (písm. b/ cit. zák. ustanovenia), záujmom chráneným zákonom hrozí určité všeobecné nebezpečenstvo, väčšinou nemajúce povahu ľudského konania a určite nezodpovedajúce útoku človeka. V tomto prípade musí byť splnená podmienka subsidiarity. Princíp subsidiarity vyžaduje, aby boli najskôr vyčerpané všetky iné prostriedky na zamedzenie hroziaceho nebezpečenstva, pri ktorých dôjde k obetovaniu iného chráneného záujmu. Základným rysom krajnej núdze je teda chrániť dôležitejší záujem obetovaním záujmu menej závažného.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžo/161/2010.

3.7.3. VÝKON PRÁVA A POVINNOSTI

Za všeobecne uznávanú okolnosť vylučujúcu protiprávnosť sa považuje aj výkon práva a povinnosti. Logicky, ten kto vykonáva svoje právo nemôže konať protiprávne, rovnako ako ten