EXEMPLÁRNE TRESTANIE JE ZAKÁZANÉ A NEMORÁLNE

Autor článku: Mgr. Michal Mikuš

Dnes, 30. januára 2018, sa vo viacerým médiách¹ objavila správa o potrestaní pána Záhumenského (obvinený), známeho, ako vodiča, ktorý blokoval sanitku. Niekoľko faktov na úvod:

1. Pán Záhumenský je obvinený z trestného činu Všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona:
   (1) „Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
   (2) „Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.“
   § 138 ods. 1 písm. h) Trestného zákona: „Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.“

2. Trestná sadzba trestu odňatia slobody je stanovená do 3 rokov (ostatné tresty sa môžu uložiť podľa všeobecných pravidiel trestania; v prípade zákazu činnosti je stanovená trestná sadzba od 1 – 10 rokov).

3. Bol vydaný iba trestný rozkaz – NEJDE o právoplatné rozhodnutie súdu (napriek tomu médiá informujú o treste, ako keby bol právoplatný).

4. Trestným rozkazom bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v dĺžke trvania 18 mesiacov a zákaz činnosti na dobu 9 rokov (treba poznamenať, že počas výkonu trestu odňatia slobody, neplynie doba zákazu činnosti).

Nenájde sa asi nikto, kto by súhlasil s konaním obvineného, o tom nech nie je žiadna reč (aj samotný obvinený svoj skutok ľutuje – poľahčujúca okolnosť). Nevieme, aké sú dôkazy, ale ak by došlo k uznaniu viny, tak sa azda nenájde nikto, kto by s vinou obvineného nesúhlasil. S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde aj k uloženiu trestu. Práve k tomuto sa chcem vyjadriť v tomto článku. V trestnom rozkaze bol uložený nepochybne prísny trest, a to najmä pokiaľ ide o zákaz činnosti. S trestom sa laická verejnosť stotožňuje, a nielen to, pripadá jej mierny. To ma neprekvapuje, ide o typickú reakciu, ktorá je ospravedlniteľná nedostatkom odborných informácií. V článku denníka Plus jeden deň sa dokonca vyskytlo nasledujúce vyjadrenie:

„[Ako vidí výšku trestu pre vodiča kabrioletu dopravný expert Ján Bazovský? „Nepoznám detaily. Je to rozhodnutie sudcu. Podľa môjho názoru to však nie je neprimeraný trest. Na Slovensku je to jeden z prvých prípadov takéhoto druhu. Takýto, ako sa hovorí exemplárny trest, by mal byť varovaním a pôsobiť aj na iných potenciálnych páchateľov obdobného činu,“ komentoval Bazovský.]“

Je už akousi zavedenou praxou, že slovenské médiá sa (celkom nepochopiteľne) pýtajú na názory, ktoré sa týkajú odborných právnych otázok (v tomto prípade prísnosť trestu), nie odborníkov na trestné právo z oblasti súdnictva, advokácie, či akademickej sféry, ale právnych laikov (dopravných analytikov, konzultantov a pod.). Odborné záležitosti majú komentovať odborníci nato, aby dochádzalo k objektívnemu informovaniu (čo je základná úloha každého média). Zároveň tieto vyjadrenia iba utužujú u laickej verejnosti mylné názory o prípustnosti a potrebnosti exemplárneho trestania. Pokiaľ ide o československú odbornú právnickú obec, tak akýkoľvek príklad exemplárneho potrestania budí v jej radoch minimálne pozdvihnutie, avšak skôr hrôzu. Prečo? Pretože ukladanie exemplárnych trestov je nielenže zakázané, ale je považované za nemorálne². Odborná obec je v tomto zajedno, a preto aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky zavrhuje ukladanie exemplárnych a neprimeraných trestov. Celkom zásadný je v tejto súvislosti nález pléna, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z ktorého si dovolím citovať:

• „Teoretické východiská penológie [veda o trestaní (objektom skúmania je trest a výkon trestu) – pozn. autora] poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie.“

• „Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.“

• „Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť.“

• „Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. (ďalej v texte – pozn. autora)… Obzvlášť vo vzťahu k právnej úprave trestu ako právnemu následku trestného činu pritom platí, že nepostačuje len dodržiavanie požiadavky nulla poena sine lege, ale je nevyhnutné, aby zákonom ustanovená právna úprava druhov trestov, podmienok ich ukladania, ako aj podmienok ich výkonu plne rešpektovala predovšetkým základné ľudské právo nebyť mučený ani podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ako i právo, aby bol trest primeraný trestnému činu, za ktorý je tento trest ukladaný.“

Ako je možné vidieť, neprimerané trestanie je v Slovenskej republike zakázané, nehovoriac o exemplárnom trestaní. Ak sa pozriem na trest uložený trestným rozkazom v tomto prípade, tak ho musím považovať za neprimeraný. Na uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 9 rokov (čiže na hornej hranici trestnej sadzby) nie sú splnené podmienky. Nehovorím, že skutok nie je spoločensky škodlivý (závažný), avšak podľa môjho názoru miera spoločenskej škodlivosti tohto skutku jednoducho nepostačuje na uloženie tak dlhého zákazu činnosti [nebola spôsobená porucha (dopravná nehoda – ublíženie na zdraví, poškodenie majetku), išlo stále iba o ohrozenie]. Treba si uvedomiť, že súd chcel uložiť, vedľa 9 ročného zákazu činnosti, tiež 18 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody, čo je sám o sebe prísny trest. V kontexte skutkových okolností tohto prípadu bol zamýšľaný trest, je vo svojej vzájomnej súvislosti, podľa môjho názoru zjavne neprimeraný, exemplárny.

Nakoniec by som sa vami rád podelil o nejaké informácie zo súdnej praxe (nech hovoria tiež fakty, nie iba ja). Vzhľadom nato, že som robil výskum trestania trestného činu Ohrozovania pod vplyvom návykovej látky (§ 289 Trestného zákona) mám k dispozícií tvrdé dáta o trestaní tohto, nepochybne značne spoločensky škodlivého, protiprávneho konania³. Nemusíme si nahovárať, že už len priemerná jazda v stave vylučujúcom spôsobilosť (1,5 promile⁴) je rovnako spoločensky škodlivá, ako skutok obvineného. Z praxe je možné empiricky doložiť, že obdobne prísny trest nebol uložený ani v jednom prípade za trestný čin Ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, a to ani v tom prípade, ak išlo o recidívu, alebo ak došlo k dopravnej nehode (poruche) s ublížením na zdraví alebo so spôsobením väčšej škody na majetku (prípady, kedy došlo k škodlivejšiemu následku). Len príkladom niektoré rozsudky:

1. Okresný súd Banská Bystrica

• 0T/21/2015: 1.000 € (náhradný trest odňatia slobody v dĺžke trvania 20 dní) a zákaz činnosti na 36 mesiacov (zistených 4 promile) – právna kvalifikácia podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

• 0T/34/2015: Nepodmienečný trest odňatia slobody na 8 mesiacov a zákaz činnosti na 72 mesiacov (zistených 1,94 promile) – právna kvalifikácia podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a) a písm. b) Trestného zákona.

• Bežný trest za trestný čin Ohrozovania pod vplyvom návykovej látky však vyzeral zhruba tak, že bol uložený peňažný trest (300 – 600 €) a zákaz činnosti (12 – 24 mesiacov). Ak bol uložený trest odňatia slobody tak na 2 – 6 mesiacov, a to s podmienečným odkladom na 12 – 24 mesiacov).

2. Okresný súd Bratislava I.

• 1T/11/2014: Podmienečný trest odňatia slobody na 8 mesiacov (skúšobná doba 18 mesiacov) a zákaz činnosti na 36 mesiacov (zistených 2 promile) – právna kvalifikácia podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (páchateľ spôsobil dopravnú nehodu so spôsobením škody väčšej alebo s ublížením na zdraví).

• 0T/97/2015: 1.000 € (náhradný trest odňatia slobody v dĺžke trvania 3 mesiacov) a zákaz činnosti na 18 mesiacov (zistených 1,56 promile) – právna kvalifikácia podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (páchateľ spôsobil dopravnú nehodu so spôsobením škody väčšej alebo s ublížením na zdraví).

• Bežný trest za trestný čin Ohrozovania pod vplyvom návykovej látky bol veľmi podobný, ako v prípade banskobystrického súdu.

Z rozhodnutí som zámerne vybral tie, kde bol spáchaný škodlivejší následok (väčšia škoda na majetku/ublíženie na zdraví). Pri ich porovnaní so skutkom obvineného je neprimeranosť trestu uloženého trestným rozkazom úplne zreteľná⁵. Nakoniec to najdôležitejšie. Obvinený je obvinený z nedbanlivostného trestného činu, nie z úmyselného trestného činu. Takto prísne trestanie odporuje zastavanému odbornému názoru, že na mieru spoločenskej škodlivosti (stupeň závažnosti) skutku najviac vplýva zložka zavinenia páchateľa (nie zložka spôsobeného následku), čo spôsobuje, že úmyselné trestné činy sa považujú vo všeobecnosti za škodlivejšie, ako nedbanlivostné⁶ (spôsobený následok iba dotvára, i keď často veľmi významne, celkovú spoločenskú škodlivosť). Následok však nemôže pri trestných činoch dominovať nad zavinením. Vyššie som ukázal príklady toho, ako sa trestá úmyselný trestný čin Ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, pričom ukladané tresty sú zjavne miernejšie, ako bol trest uložený v trestnom rozkaze v tomto prípade.

Vec by som zhrnul tak, že síce mi nie sú známe dôvody, pre ktoré sa sudca rozhodol uložiť tak prísny trest (trestný rozkaz sa neodôvodňuje). Avšak jeho rozhodnutie popiera základné odborné východiská a zároveň nezodpovedá konkrétnej miere spoločenskej škodlivosti skutku. Preto nemôžem uložený trest v žiadnom prípade považovať za primeraný a spravodlivý trest. Bohužiaľ, v tomto prípade to vyzerá skutočne tak, že konkrétny sudca podlieha verejnému tlaku a výzvam (požiadavkám) na uloženie exemplárneho trestu. Takémuto tlaku však sudca zásadne nesmie podliehať. Sudca je viazaný jedine zákonom a Ústavou Slovenskej republiky (právnymi normami ústavnej sily), ničím iným.

Autor článku

Mgr. Michal Mikuš

Vyštudoval právo na právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (2010 – 2017). Od konca roku 2014 pracuje na vytvorení projektu dopravnepriestupky.sk. Špecializuje sa na trestné právo a trestné právo správne. Momentálne pracuje v advokácií, ako advokátsky koncipient.